Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Lukáš Krivošík | 24.5.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Adoptuj si voliča Smeru!

Blank

Adoptujme si každý voliča Smeru, presvedčime ho, nech neblbne a zachráňme tak Slovensko.

Strana Smer – sociálna demagógia – zverejnila konečne svoj volebný program. Síce ako posledná z veľkých strán (zrejme, aby si ho voliči nestihli veľmi preštudovať), ale predsa. Ten program sa dá zhrnúť do dvoch slov: inštitucionalizovaná závisť. Róbert Fico a jeho podržtašky zase raz dokázali starú pravdu: sociálna demokracia, to je obhajovanie záujmov bohatých a chytrých prostredníctvom hlasov chudobných, hlúpych a závistlivých. Prizrime sa programovým cieľom Smeru bližšie.

kriv_01

Solidarita
Základom volebného programu Smeru je vraj solidarita „medzi bohatými a chudobnými, mladými a starými a jednotlivými regiónmi“. Podeliť sa s menej šťastnými je pekná a bohumilá vec. Avšak solidarita v podaní Smeru má niekoľko háčikov. Predovšetkým, o žiadnu solidaritu nejde. Tá je etickou hodnotou, len ak je dobrovoľná. Ak pomáham z vlastnej vôle a sám od seba. „Solidarita“ vynútená pod hrozbou štátneho násilia nemá žiadnu etickú hodnotu a jednoznačne si zaslúži odsúdenie. Čo však navrhuje Fico? Ak sa dostane k moci, na jednu skupinu občanov namieri pištoľ a pod hrozbou basy a pokút im vezme časť peňazí, ktoré rozdá inej skupine. Čiže v podaní Smeru tu máme „sociálne cítenie“ a dobročinnosť za cudzie peniaze. Za naše prachy si bude Róbert Fico budovať nimbus veľkorysého ľudomila.

Na tlačovej konferencii sociálnej demokracie odznelo, že programový dokument predstavuje „návrat k sociálnemu štátu“. Hm, nevšimol som si, že by niekam odišiel! Slovo „návrat“ však evokuje skôr istú nostalgiu za režimom spred roka 1989. Pod heslom „návrat k sociálnemu štátu“ má Smer možno v skutočnosti namysli návrat do normalizačného socializmu.
Mnohí nariekajú nad chudobou na Slovensku, ale málokto povie, že nie všetci chudobní sú ako postavy z kníh Fraňa Kráľa. Mnohí zo sociálne odkázaných sú sociálni paraziti pochybných ľudských kvalít, často lenivci, kriminálnici a alkoholici, ktorí si nijakí súcit nezaslúžia. Práve toto je rybník, kde Smer loví. Toto sú ľudia, ktorým sa pridá, ak ich idol, stredoeurópsky kríženec Huga Cháveza s Jurajom Jánošíkom, zasadne do premiérskeho kresla.

Najväčšia fraška spočíva v pozadí Smeru. V podstate všetko zbohatlíci mečiarovskej éry, ktorí keď zbadali, že ich starý kôň zdochýna, stavili svoje milióny na perspektívneho komunistického žrebca. Chcú títo ľudia platiť vyššie dane? Samozrejme, že sponzorom Smeru zostane 19% daň z príjmu právnických osôb. Progresívnu daň z príjmu fyzických osôb zaplatia ich zamestnanci – a najmä tí špičkoví, čo zarábajú najviac.

Najväčšou srandou je znovuzavedenie dane z dividend a zvýšenie dane pre veľké podniky, finančné a bankové inštitúcie na 25%. Predstavte si, že urobíte vo svojej firme zisk 100 Sk. Z tohto zisku zaplatíte 19% daň. Zo zvyšných 81 korún sa rozhodnete vyplatiť si 40 korún vo forme dividend. Ak sa Ficovi podarí naplniť, čo sľubuje, budú sa už raz zdanené peniaze zdaňovať ešte raz. Ale skúste to povedať voličovi Smeru. On väčšinou ani nevie, čo sú to dividendy.
Smer daň z dividend a zvýšenie daní pre veľké firmy obhajuje veľkými ziskami, ktoré údajne odtekajú z republiky. Pozrime sa na to cez príklad Slovenského plynárenského priemyslu. V roku 2002 boli výnosy SPP (ešte pod štátnou kontrolou) 70 mld. Sk. Čistý zisk po zdanení dosiahol 8,7 mld. Sk, čo je marža čistého zisku vo výške 12,4%. Rozdelený zisk pre štát bol vo výške 8,7 mld. Sk + daň z príjmov vo výške 3,9 mld. Sk, teda spolu 12,6 miliárd.
V roku 2004 boli výnosy SPP (riadeného súkromným manažmentom) vo výške 78 mld. Sk a čistý zisk po zdanení 21,6 mld. Sk. To je marža čistého zisku vo výške 27,7%. Zisk pre štát bol vo výške 11 mld. Sk + daň z príjmov 5,6 mld. Sk, teda dohromady 16,6 miliárd Sk.
Rozdiel je v tom, že v roku 2004 bolo na účte v NBS 120 mld. Sk z predaja 49% podielu v SPP.    

Pri bližšom pozorovaní padá aj legenda o tom, že naše štátne monopoly predávame štátnym firmám iných krajín. Napr. Deutsche Telekom je od roku 1995 obchodovaný na burze a majoritný podiel jeho akcií vlastnia súkromníci. Firmu spravuje profesionálny manažment, nie politickí nominanti, ktorí si zo sieťových monopolov často robia zlatú sliepku pre svoju stranu.
Ak sa u nás začnú zdaňovať dividendy, pre veľké firmy (ktoré majú byť terčom tohto opatrenia) nebude nič ľahšie, ako ošetriť si tieto zisky cez daňové raje a medzinárodné účtovnícke spoločnosti. Kto na opatrenie doplatí, budú malé a stredné slovenské podniky. Teda často zamestnávatelia Ficových voličov. Ak budú napr. banky musieť platiť viac, výsledkom budú vyššie ceny služieb, redukcia charitatívnych aktivít a redukcia personálu. Pri plánovanom znížení DPH na lieky a základné potraviny nie je nikde zaručené, že si rozdiel nestrčia do vrecka podnikatelia.

Východisko? Adopcia voličov Smeru
No a novomanželské pôžičky do výšky 200 000 korún a zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa na 15 000 korún, trinásty dôchodok pre seniorov, a to všetko pri zachovaní trojpercentného deficitu (maastrichtské kritériá), to už je čisté sci-fi. Presne v duchu: nikto vám nemôže dať toľko, ako vám ja dokážem sľúbiť.

Smer chce voliť štvrtina až tretina všetkých voličov. Ak sa táto strana dostane k moci, môžeme očakávať len postupné zmrazenie hospodárskeho rastu, zo stredných slovenských podnikov sa stanú malé a malé slovenské firmy zaniknú. Zahraniční investori začnú Slovensko obchádzať. So zväčšujúcim sa štátom sa rozšíri byrokracia a s ňou aj priestor pre korupciu a klientelizmus. A je tu ešte jedna vec! Každá politická strana v dejinách SR prešla aspoň jedným rozpadom. Smer zatiaľ nie, no prvé spory medzi Ficom na jednej strane a Flašíkom s Beňovou na strane druhej sa už ukazujú. Zatiaľ je ticho, ale keď sa dostanú ku korytu, je vysoká pravdepodobnosť, že sa medzi sebou začnú hrýzť.

Čo takto, keby si každý z nás normálnych vyhliadol v okolí jedného voliča Smeru, ktorému by sa potom venoval. Možno by stačilo sústrediť sa na rodinného príslušníka alebo priateľa z mladosti. A tejto obeti potom citlivo vysvetľovať, že má voliť s chladnou hlavou, inak skončíme na Kube, ale bez kubánskeho slnka.


Ďalšie články zo stredy 24. mája 2006
Rado Ondřejíček: Príbeh o zakrytých rozkrokoch 
Juraj Malíček: Radoslava novinára príhody a skúsenosti
Peter Pišťanek: Intímna besiedka  



Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [42]
:: Súvisiace reklamné odkazy