Jazykové povery

Kto by nesníval o tom, rozprávať v desiatich svetových jazykoch! Alebo v nich aspoň čítať a dohovoriť sa v troch či štyroch z nich. Ten druhý sen sa mne osobne splnil. A dôležitú rolu popri dlhoročnej usilovnej práci hralo aj to, že som sa zbavil brzdiacich presvedčení.
Možno poznáte historku o astmatičke, ktorá sa začala dusiť, ležiac v hotelovej posteli. V panike chytila topánku a hodila ju smerom k oknu. Bola tma ako v rohu, ale ozvalo sa spásonosné rinčanie skla. Žena sa upokojila a po chvíli zaspala. Na druhý deň ráno prekvapená zistila, že okná sú neporušené, zavreté. Topánka rozbila sklenenú vitrínu. Ale sila presvedčenia urobila svoje.
Pri debatách o jazykoch som si od svojich blížnych vypočul mnohé rozšírené tvrdenia, ktoré podľa mňa brzdia v rozlete celé generácie. Buď ich navedú na cestu slabej jazykovej sebadôvery, alebo ich zmotivujú na prácu v oblasti, ktorá je pre nich málo návratná. Pozrime sa teda na zuby týmto presvedčeniam – pochybným priateľom človeka, ktorý chce mať zdravý prístup k jazykom.

Kto sa naučí po latinsky, má doširoka otvorenú bránu ku všetkým románskym jazykom, k angličtine, ba aj nemčine
Na jednej strane je to pravda. Ale tie ďalšie jazyky sa budete musieť aj tak naučiť. Len vám to pôjde ľahšie. Oveľa rozumnejšia taktika je naučiť sa zo dva z vyššie spomínaných jazykov a – budete sa diviť, o čo viac budete rozumieť latinčine. Zároveň získate realistický odhad, ako dlho by ste sa ju učili, na čo by ste ju asi tak v reálnom živote mohli použiť. A rozhodnete sa asi radšej pre štúdium tretieho živého jazyka.

Po čínsky hovorí oveľa viac ľudí ako po anglicky, tak čo sa tí Amíci a Briti vyťahujú
Mandarínskou čínštinou hovorí asi 800 miliónov ľudí. Kantonskou okolo 500 miliónov. Kanadský polyglot Kaufmann ich považuje za dva rôzne jazyky, každý sa treba naučiť zvlášť. Kde však budete čínštinu potrebovať? Jeden môj známy sa nedávno zamestnal v čínskej firme Lenovo. Poslali ho na školenie. Do Škótska. Školenie prebieha v angličtine, takisto ako ďalšia cudzojazyčná komunikácia vo firme.
Chcete využiť znalosť jazykov na surfovanie po internete, na vyhľadávanie informácií? Po naťukaní adresy http://www.wikipedia.org/ zistíte, že v tejto encyklopédii je spracovaných zhruba 372 000 článkov v čínštine, ale 382 000 v poľštine. V angličtine ich je vyše 1 799 000.

Najlepšie by bolo, keby sa všetci naučili esperanto (Volapük, Ido, Klingon)
Najlepšie by bolo, keby sa všetci slabí stali silnými a keby všetci živoriaci a umierajúci nadobudli železné zdravie. Jedinú šancu na prežitie a slušný život má zo všetkých umelých jazykov len esperanto. Horný odhad počtu ľudí hovoriacich esperantom sú dva milióny. Dolný 200 000. Toto číslo reprezentuje ľudí, ktorí esperanto naozaj kultivujú a udržiavajú ho pri dôstojnom živote. Pod dôstojným životom sa tu myslí to, že určitý počet ľudí sa pravidelne stretáva a používa jazyk. Musia sa však aktívne vyhľadávať. Sú hrdí na to, že si v esperante môžu prečítať 30 000 kníh. Pre porovnanie: vydavateľstvo Grada vydalo v porevolučnej ére, za menej ako 20 rokov, 5 000 rôznych titulov v češtine.
Posledný fakt na zamyslenie: Najmenej polovička z tých, ktorí sa ozaj esperantom dohovoria, by sa s vami dohovorili tak či tak aj po anglicky.

Latinčina je mŕtvy jazyk
Latinčina je oveľa dôležitejšia ako esperanto. Nezaobíde sa bez nej historik, sčasti ani právnik, lekár, prírodovedec. Aj keby stokrát umrela, bude žiť v desiatkach ďalších jazykov. Vezmime si len také slová ako napríklad princíp, proces, klasifikácia, docent, disciplína, video, mobil. Ešte stále sa vám zdá, že je latinčina mŕtva? Na druhej strane – väčšina ľudí ju naozaj nepotrebuje študovať.

Neviem skoro ani slovo po nemecky, po anglicky, ale veď keď budem v zahraničí, rýchlo sa to naučím
Toto už znie optimisticky. No nezdravý optimizmus tiež nie je na mieste. Keď človek príde do zahraničia so slabými základnými znalosťami jazyka, hrozí mu takzvané „jazykové skostnatenie“. Naučí sa nejakým spôsobom komunikovať o tom, čo potrebuje. Do smrti však bude opakovať chyby, ktoré si neustálym používaním zafixoval. V malom som tento jav pozoroval pred rokmi. Na dvojtýždňovej dovolenke v Taliansku. Ja som sa učil aj trocha dopredu, moja rodina nie. Ja som prvý týždeň iba počúval, lúskal v stane texty z talianskych časopisov a učil sa frekventované frázy. Nakupovanie a ďalšiu komunikáciu s domorodcami zabezpečovali manželka a dcéry. Za pomoci niekoľkých užitočných slov a množstva posunkov. Ja som len mlčal, pozoroval, občas si niečo zapísal. Počas druhého týždňa som sa rozhovoril. Vedel som sa kamaráta Angela spýtať, ako sa má, plavčíka, aká hlboká je voda v zátoke. V kníhkupectve som sa pýtal na knihy o určitých témach, dve som potom aj prečítal. Stal som sa tlmočníkom pre celú našu rodinu. Tá naďalej komunikovala zhruba na úrovni prvého týždňa.

Kolega Fero vie po španielsky a ja nie. Mal by som sa to naučiť
Keď zistíte, že Fero vie stojku na hlave, natrénujete si ju tiež? Napriek tomu, že vám očný lekár zakázal obrátené polohy a odporúčal vám radšej cvičiť podľa metódy Dr. Batesa? Každý z nás má určité jazykové potreby. Nie vždy sa kryjú s potrebami iných. Niekedy sa nekryjú ani s našimi jazykovými túžbami. Ak niekto potrebuje nemčinu a učí sa miesto toho po taliansky, stráca zbytočne sily.

Čítať v cudzom jazyku, pozerať televíziu atď. môžem, až keď budem jazyk ovládať perfektne
Nikdy nebudete vedieť jazyk perfektne, ak nezačnete veľmi skoro čítať, počúvať a vnímať pokiaľ možno čo najzaujímavejšie texty a nahrávky. Dnes sú už študujúci angličtiny natoľko rozmaznávaní, že pri znalosti tristo základných slov si môžu prečítať zjednodušenú verziu nejakého slávneho románu. No lepšie je čím skôr prejsť k živým, autentickým textom, aj keď z nich spočiatku rozumieme málo. Čo sa týka počúvania v angličtine: ani profesionál-angličtinár často neporozumie všetkému, čo sa povie v takom americkom filme. Celosvetovo rozšírené jazyky sú bohaté na rôzne spôsoby výslovnosti, dialekty, lokálne slangové výrazy.

Tak, zložil som skúšky, teraz už jazyk viem
Tak, osprchoval som sa, teraz už budem celý život čistý. Žiaľ, vec sa má inak. S jazykom treba byť v pravidelnom kontakte. Ak kontakt stratíte, je to ako keď prestanete cvičiť na klavíri. Alebo na pár mesiacov vynecháte tréningy karate. Keď sa vrátite, vaši spolužiaci a spolucvičenci budú jednoducho lepší. Na druhej strane, keď ste sa raz naučili rozumieť nemeckej televízii, nebola by škoda aspoň raz do týždňa si niečo zaujímavého v nemčine nepozrieť?

Štúdium jazykov je ťažké, otravné, demotivujúce
Môže byť, ak si ho takým spravíme. Urobte malý experiment. Predstavte si seba samého, ako si osvojujete nejaký jazyk. Predstavte si to do detailov. Kde ste? Čo práve robíte? Ako sa pri tom cítite?
Ak odpoveď znie napríklad „Hrbím sa za stolom nad knihou, bifľujem sa gramatiku a bolí ma chrbát, otázkou je, prečo by ste si mali osvojovať jazyk práve takto. Kanadský polyglot Steve Kaufmann propaguje učenie sa jazykov čítaním zaujímavých textov a počúvaním zaujímavých nahrávok. Takéto texty a nahrávky na svojej stránke aj má.
Viacerí ľudia sa dostali k ovládaniu základov svojho obľúbeného jazyka vďaka záujmu o piesne. Článok o tom, ako rýchlo nájdete na internete text piesne, poprípade aj pieseň, z ktorej ste v rádiu práve zachytili zopár slov, je tu.

Nemám talent na jazyky. Škoda, že som sa n

Ivan Kupka  viac od autora »
Vaše reakcie [58]