Po nás potopa

Keď sa vraj lámalo prvé tisícročie do druhého, teda pred Silvestrom roku 999 alebo 1000, boli ľudia skalopevne presvedčení, že každú chvíľu nastane koniec sveta so všetkým, čo k nemu patrí, so skazou, jazdcami Apokalypsy, mŕtvymi, peklom, nebom a všetkými účinkujúcimi. Každý logicky premýšľajúci človek by predpokladal, že nikdy neboli ľudia zbožnejší a kajúcnejší než v tomto období, keď im dýchal na krk konečný dátum definitívneho zániku. Lenže život sa vzpiera logike. Vraj nikdy sa tak nehýrilo, nejedlo, nepilo a nesúložilo ako vtedy. Kedy si treba najviac užívať? Vtedy, keď je jasné, že je to posledná príležitosť.

Takže viete, na čo sa vás snažím nahovoriť?

Času je málo a voda stúpa, hovoríme si spolu s klasikom. Len do konca týždňa tu budú články, ktoré ste si tri roky mohli čítať, vracať sa k nim alebo si dávať v starých fórach rande. Potom už nič. Po nás potopa. Zhasnuté.

Tak je teda najvyšší čas vyhľadať si obľúbené články, prečítať dobré texty, skopírovať recepty, podľa ktorých sa raz mienite odhodlať variť, zahĺbiť sa do príbehov na pokračovanie, do úvodníkov, lifestylových článkov, recenzií a tak vôbec, čohokoľvek, pre čo ste radi chodili čítať a písať tento magazín. Vymieňať si adresy a vyznania lásky povolené.

Tak čítajte, píšte, kopírujte. Dlho to tu už nebude. Tak hýrte, kým je kde.

A možno padne rekord v návštevnosti a ešte to bude niekomu ľúto. Každý druh satisfakcie má niečo do seba.

Vaša

momentálne sa stationom usilovne potĺkajúca

Eva Borušovičová