Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Zlatica Mokráňová | 11.12.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Čo sa vám snívalo?

Blank

Uvedomovala som si jeho silu a zároveň som cítila, že mi neublíži. Zombi šíril okolo seba strach. Nebála som sa, len som vedela, že ju zabije. Musím ju varovať. Spúšťací mechanizmus cez tmavé sošky na ešte tmavšej komode som ovládala iba čiastočne. Mimovoľne. Nie a nie ho uchopiť vedome. Všade okolo blúdili bledé telá bez duše. Postranný efekt medzipriestorového posunu. Svojím zvráteným spôsobom mi dôveroval. Ukázal mi jej syna. Ako ho ovláda. Časti tváre sa mu odlupovali ako nedokončenému robotovi. Alebo ma iba skúšal? Trápil? Bližšie som sa na dieťa pozrela. Nie, nie je to on. Len sa neprezradiť. Musím byť opatrná. Ružový kvet rozkvitol. Už zostáva veľmi málo času. Hrozí jej smrť. Nemôžem ju nájsť. Kde je? Prečo chce zabiť ju, a nie mňa? Čo tým sleduje? Čo ak má ona syna, o ktorom neviem? Blbosť! Blbosť bola už aj to, že som ju poslúchla. Zabiť zombiho je nezmysel. Živého zombiho totiž možno ešte zneškodniť, ale mŕtveho nie. Čo teraz? Musím ju varovať! Začula som rinčanie skla a...

Posadila som sa na posteli.

- Čo sa stalo? spýtala som sa manžela.

- Rozbil sa pohár, - odpovedal a vypol budík na mobile.

- To sa ten deň začína, - ospalo som si zamrmlala. Hneď zrána zbierať črepy.

Najviac sa nám sníva za splnu
Ešte so zlepenými očami som si sen poznačila. Nie že by som si tak bytostne živé obrazy nezapamätala, ale nevedela som, či budem mať dostatok času, aby strašidelný dojem z nočnej mory neprehlušili situácie dňa a ja si ich neskôr dotvorím fantáziou podľa denných udalostí. Orientačne som pozrela do lunárneho kalendára. Štatisticky, nezávisle od toho, či sa daný klient lunárnym kalendárom riadi, alebo nie, sa totiž ľuďom najviac sníva v období splnu. A počas novu Mesiaca občas lúskam zaujímavé symbolické rébusy ako napríklad tento vlastný. Niektorí síce tvrdia, že sa im nikdy nesníva, ale pravdepodobnejšia je alternatíva, že si film v réžii vlastného podvedomia jednoducho nepamätajú. Ide zvyčajne o fyzicky aktívnych alebo ťažko pracujúcich ľudí.

Spánok predstavuje časť dňa, keď vedomá časť osobnosti ustupuje podvedomej. Rozum a vôľa sú potlačené, zmysly uzatvorené vedomiu. Prestáva existovať priestor a čas a z podvedomia sa uvoľňujú skupiny obrazov bez logiky. Miešajú sa zážitky z detstva s tými včerajšími a možno aj budúcimi. Indiáni tvrdili, že sú poslami minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Staré civilizácie v Egypte, Mezopotámii a Grécku vnímali sny ako poslov bohov. Pôvodný snár v piatich knihách pochádza z Artemidora z Daldisu, z obdobia 135 – 200 rokov pred n. l. a je klasickým prameňom aj v súčasnosti vydávaných snárov. A keďže každý prvý človek predpokladá, že práve jeho sen predpovedá budúcnosť, prečo teda nie aj môj? Nalistovala som si prvý snár, druhý snár, tretí snár, štvrtý snár a okrem poznania, že v žiadnom z nich nenájdem slovo „Zombie“ a musím alternatívne voliť približné synonymá, som zistila, že interpretácia jednotlivých obrazov je rovnako vtipná ako tu.

Prorocké sny a alternatívna budúcnosť
Väčšina snov s množstvom zdanlivo nezmyselných metafor patrí do skupiny afektívnych či organických snov a je odrazom všednej reality. Prokoskopické, prekognitívne, intuitívne, alebo, ak chcete, jasnozrivé sny vyzerajú, naopak, veľmi reálne, čo však neznamená, že sa každý z nich naozaj musí splniť ako ten nasledujúci:

V noci okolo štvrtej som strašne vykríkla a vyskočila z postele, lebo som v živých farbách videla strašnú situáciu. Moja dcéra sa ako bežiaca víla po ulici niekam ponáhľa a v nasledujúcom okamihu už leží na ceste, na priechode, rozhodená ako handrová bábika, ruky tade, nohy inde, pokrčená chrbtica, jasný detail tváre, vlasy jej padajú cez oko a čelo až k ústam a je strašne bledá, priamo biela. V bezvedomí leží v prachu na studenej zemi a okolo nej maličké kamienky na okraji cesty. Hneď som synovi v noci volala: „Prosím ťa, videla som to tak živo, jej sa niečo stane, viem to, to nebol sen, to bol fakt, tak pomôž, dohovor jej, nech na seba dá pozor...“ Na čo ma on upokojil: „Mami, ty dobre vieš, ako sa staviam k týmto nereálnym hlúpostiam. Si unavená, spi ďalej, je to iba sen.“ Už som nespala a večer volala domov, či je všetko v poriadku, druhý deň tiež. Tretí deň okolo obeda mi volá syn: „Mami, prosím ťa, sadni si, dýchaj zhlboka, musím s tebou hovoriť... Je v nemocnici, v bezvedomí. Vieš, bežala za mnou do roboty. Priamo pred oknami mojej práce na priechode vošla normálne na zelenú, ale v polovici cesty už naskočila červená, medzi chodcov sa vrútil bicykel a zrazil ju. Odviezol som ju do nemocnice, ležala na tom priechode v prachu. Bola strašne biela. Má otras mozgu a narazenú chrbticu...“

Spýtala som sa jej, či aj dcére rozprávala svoj sen predtým, než sa jej to stalo, aby som vylúčila, alebo potvrdila mieru sugescie a vnútorného naprogramovania. Nerozprávala. Iba synovi. Dcére povedala, nech si na seba dáva pozor, lebo sa o ňu bojí, keďže sú momentálne oddelené tisícky kilometrov. A dcéra reagovala ako vždy, keď voči nej prejavila svoju veľkú starostlivosť: „Ále, jasné, mami.“ Bol to len jeden zo živých snov (snov?), ktoré sa jej následne splnili. Nie, nie je jasnovidka. Iba milujúca matka s rozšíreným intuitívnym vnímaním.

Je bežné, že podaktorí dokážu vycítiť, čo sa stane ich milovaným, ale prorocké sny o víziách ľudstva – hoci aj katastrofických – sú ojedinelé ako jedno zrnko piesku na Sahare. Možno jeden sen z miliardy je prorockým, aj ten sa pravdepodobne nestane mediálne známym. Ak by aj áno, je tu reálna možnosť, že sa nenaplní pre vôľu tých, ktorí podniknú vo svojom myslení, cítení, alebo aj v realite kroky, aby sa nevyplnil. Navyše budúcnosť je alternatívna. Možno vidieť iba jednu z možností. Väčšinou tú najvýraznejšiu. Katastrofickú.

Existuje však aj iný postup, keď človek chce, aby sa mu niečo z reality snívalo. Priateľka nemohla nájsť niekoľko dní diár so zapísanými dôležitými telefónnymi číslami. Pred spaním si vsugerovala, že sa jej objaví v sne, kde sa diár nachádza. Zjavilo. Sebaisto ráno siahla do zásuvky, ktorú v spánku uvidela a bol tam.

Duchovia mŕtvych a cestovatelia astrálom
Vrátim sa k môjmu snu. Asi nepredpovedá budúcnosť. Nie sú v ňom reálne každodenné situácie, ale je možné, že za mnou prišiel v spánku duch ni

Zlatica Mokráňová  viac od autora »
Vaše reakcie [9]

:: Súvisiace reklamné odkazy